Bolo niekoľko minút pred začiatkom (16:00) plánovaného protestu proti všetkým, ktorí tento štát a bežných občanov donútili vyjsť do ulíc. Z hrozením som sledoval počet ľudí, ktorí sa hemžili na mieste, kde sa celý protest mal odohrať. Povedal som, si, že to azda ani je je možné, aby na takúto udalosť prišlo toľko ľudí, a to sme druhým najväčším mestom na Slovensku.

Avšak s pribúdajúcim časom ma čoraz viac napĺňal pocit hrdosti, že som Košičan, že som Slovák. Košice nesklamali. Aj Košice ukázali, že im nie je ľahostajné to, čo sa v súčasnosti okolo nás deje. Aj napriek neuveriteľnej zime sa dokázalo protestovať až do konca, až kým sa nezaspievala hymna SR. Ani tá neznesiteľná zima nemala šancu zvíťaziž nad ideami a myšlienkami podujatia, ktoré malo po všetkých stránkach zmysel.

Pevne verím, že práve súčasnosť prináša ten čas, ktorý naštartuje realizáciu toho všetkého, po čom bojovali ľudia po páde komunistického režimu. Včera sme nesklamali, nesklameme ani nabudúce? Vydržíme až do konca? Kým pravda nevyjde najavo??? ...