Bude volebná sobota čierna?

Autor: Marián Horenský | 26.2.2012 o 21:40 | (upravené 26.2.2012 o 21:57) Karma článku: 5,51 | Prečítané:  444x

O dva týždne budem netrpezlivo s mnohými ďalšími očakávať výsledky parlamentných volieb. Dovtedy ma ale ešte čaká prelúskať pár volebných programov, niekoľko politických predvolebných televíznych debát, príspevkov na blogu, prípadne volebných letáčikov, ktoré sa objavia v poštovej schránke. Ešte nikdy predtým moje rozhodovanie o tom, komu dám svoj hlas, nebolo také ťažké. Prečo? ...

... Pretože veľmi emotívne pociťujem sklamanie z pôsobenia celej súčasnej pravicovej garnitúry. Vlastne nestíham sa poriadne ani čudovať, čo sa to vlastne na Slovensku odohráva. Výsledkom vzájomného atakovania sa pravice je neexistencia akejkoľvek alternatívy voči ľavicovej politike, reprezentovanou SMERom, ktorý to má už roky vyriešené na svojej strane ideologického spektra.

 

Volebné programy, ako nosné piliere -  ktoré majú (by mali) naznačovať smerovanie politickej strany po úspešných voľbách - sú buď zamerané na kvantum nič nehovoriacich utopických vízií, alebo sú spísané do „dvoch troch strán", po prečítaní ktorých som si následne uvedomil, že sa nachádzam v čase pred začiatkom čítania volebného programu. Žeby strata času?  V rámci korektnosti a dôslednosti ešte doplním existenciu strán, ktoré dokonca nemajú verejne dostupný program, aj keď je pravda, že sa to týka strán s minimálnou, ak nie mizernou šancou na akýkoľvek úspech v parlamentných voľbách.

 

Veľmi mi nepomáhajú ani samotní kandidáti do NR SR. Buď sú len hlasnými trúbami svojich straníckych šéfov, ktorí v tom lepšom prípade dookola opakujú zaobalené frázy z ríše fantasy. V tom horšom útočia na svojich protikandidátov a ich strany rôznymi aférami, ktoré im prischli (nejde teraz o to, či opodstatnene, alebo nie). To mi však ako voličovi, pre ktorého dať svoj hlas niečo aj znamená, nedá žiadny obraz o ich víziách, ako riešiť existujúce naliehavé problémy spoločnosti.

Nezaujíma ma ani kandidát (osobná skúsenosť), ktorý sa pred voľbami objaví, žiada o hlas a potom ako sú štyri roky dlhé, ho nevidím. Zrazu sa pred ďalšími voľbami objaví s opätovnou žiadosťou o môj hlas bez viditeľných výsledkov od posledného stretnutia, bez pozitívnej stopy, ktorú by mal zanechať (o negatívnej radšej pomlčím). Že by ho hrýzlo svedomie? Ani náhodou. Smutné. Vrchol arogancie moci, pri ktorej sa aj pri nesplnených sľuboch vie politik pozrieť človeku do očí.

A to radšej široko ďaleko obchádzam kandidátov - karieristov, ktorí to skúšajú na všetkých volebných úrovniach.

Ako posledný príklad politika, o ktorého nemám záujem, je ten, ktorý nemá ani potuchy o živote a potrebách obyvateľov slovenského východu. Dôvod? Ak politik s vyše 20-ročným pôsobením v politike príde až počas súčasných predvolebných mítingoch na to, čo najviac trápi občanov východného Slovensku, hovorí to samo o sebe.

 

Nebudem skrývať svoje hodnotovo pravicové zameranie, pretože na to nie je ani ten najmenší dôvod. Voľby buď skončia predpokladaným scenárom v podobe víťazstva SMERu bez potreby povolebných rokovaní o vytvorení novej vlády, alebo sa dočkáme prekvapenia v alternatívnej možnosti vlády pravicových strán, samozrejme s potrebnými ústupkami a dopredu jasne stanovenými podmienkami, čo je však momentálne menej pravdepodobné. Áno, alternatív je ešte niekoľko, napr. SMER a KDH. V tomto prípade sa mi natíska použiť tak obľúbené slovo zlepenec. Veď kto by si vedel predstaviť povolebnú spoluprácu na najvyššej úrovni medzi jasne vyhranenou stranou na ľavom spektre politickej mapy s kresťanskými demokratmi? Čo ma mrzí najviac je to, že práve hodnotová orientácia ustupuje túžbe po moci, byť pri moci, vládnuť.

 

Aj napriek všetkému mám v aktuálnych otázkach jasno:

- volieb sa zúčastním, vyberiem sa do volebnej miestnosti a využijem svoje právo odovzdať svoj hlas;

- neodovzdám prázdnu obálku, pretože v tomto riešenie problému nevidím. Nevyhnem sa tomu, že moje rozhodovanie bude až do poslednej možnej chvíle. Jedno však viem už teraz, že mojou voľbou bude politická strana (ktorá ma nakoniec presvedčí viac ako ostatné) a odborníci v nej, ktorí možno nebudú na popredných priečkach na kandidátskej listine, no pre mňa budú predstavovať skutočnú záruku odbornosti, transparentnosti, čestnosti ...

 

Úprimne? Obávam sa toho, kam to spejeme a kam to vlastne môžeme dospieť. Obávam sa toho, že moja dcéra nebude mať ani ten najmenší dôvod ostať na Slovensku. Či sa tieto moje obavy naplnia, ukáže skoré ráno 14. marcového dňa. Pevne verím, že tento deň nebude v našich dejinách poznačený čiernymi písmenami.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár.


Už ste čítali?