Snáď raz aj ja dám palec hore pán minister

Autor: Marián Horenský | 26.5.2012 o 13:30 | (upravené 26.5.2012 o 13:36) Karma článku: 14,37 | Prečítané:  577x

Slovensko sa vezie na vlne eufórie, spôsobenej viac než vydareným účinkovaním hokejových reprezentantov. Svetový šampionát po dlhom čase opäť raz dokázal spojiť krajinu v jeden celok bez toho, aby sa do popredia tlačila otázka politickej príslušnosti toho ktorého jednotlivca.

Jedným z vrcholov samotného účinkovania bol sobotný večer s prívlastkom víťazného semifinálového zápasu. Osobne som bol milo prekvapený z predvedenej hry. To, ako sa k zápasu postavili samotní hráči, bolo obdivuhodné. Vidieť hráča vo farbách Slovenska, ktorý šprintuje na striedačku za účelom striedania, bolo donedávna možné vidieť asi len na playstation.

Ale aby som prešiel k podstate. Záverečný klaksón signalizoval postup do finále. Slovenskí reprezentanti s úsmevom na tvári zoradení na modrej čiare, čakajúci na vyhlásenie hráča zápasu. A vtedy to prišlo. Moja dobrá nálada bola naštrbená osobou, ktorá s úsmevom na perách a dvihnutým palcom smerom na hor dávala jasne najavo našim chlapcom, že sú jedničky. Tou osobou bol minister školstva, vedy, výskumu a ŠPORTU Slovenskej republiky. Aby nedošlo k nedorozumeniu, nejde mi ani tak o osobu p. Čaploviča, ako skôr o to, akú inštitúciu zastupoval a v rámci ktorej odovzdával ocenenie.

Štátni predstavitelia by si mali rezervovať miesto pre gratulantov niekde na konci a nie sa pchať tam, kde nemajú právo ani len postávať. Áno, mnoho oblastí v spoločnosti je podfinancovaných, mnohí budú namietať, že sú aj dôležitejšie sféry, ktoré si zaslúžia väčší prílev finančných prostriedkov (ako napr. zdravotníctvo, školstvo a pod.). Súhlasím. Ide mi skôr o to, aby si kompetentní uvedomili skutočnosť, že pýšiť sa cudzím úspechom je smutné. Úspechom, pre ktorý náš štát veľa toho neurobil.

Súčasný minister prichádza zatiaľ len s viac či menej diskutabilnými návrhmi v oblasti školstva, vedy a výskumu, no oblasť športu ako keby ostávala bokom, mimo záujmu. Koncepcia rozvoja športu na Slovensku pretrváva na bode mrazu. Chýbala aj pred p. Čaplovičom, chýba v súčasnosti, no pevne verím, že v dohľadnom čase už chýbať nebude. VERÍM. Aby sme sa potom nečudovali, že úspechy, ktoré zviditeľnia náš všetkých, budú prichádzať v desaťročných intervaloch.

 

PS: Preto pán minister. Snáď raz aj ja VÁM dám palec hore.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Rezník z TASR by bol v RTVS pre poslancov schodnejší než Mika

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

KULTÚRA

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.


Už ste čítali?