História dala Dubčekovi za pravdu

Autor: Marián Horenský | 21.8.2012 o 0:01 | (upravené 21.8.2012 o 0:11) Karma článku: 6,79 | Prečítané:  1071x

Bol socializmus v Československu v ´68 ohrozený? Snažil sa Alexander Dubček a spol. reformovať nereformovateľné? Bola šanca doviesť reformné snaženie až do úplného konca? Bolo československé vedenie v tejto snahe osamotené? Otázky, na ktoré už súčasnosť dokáže spoľahlivo a jednoznačne odpovedať.

ALEXANDER DUBČEKALEXANDER DUBČEK

Československo bolo v roku 1968 iba objektom a nie subjektom dejinného vývoja. Dubček mal iba jeden jediný prostriedok, ako mohol predísť intervencii, a to kapitulovať bez boja, vzdať sa programu Pražskej jari. To, že sa spolu s ďalšími reformátormi bránili pred 21. augustom túto cestu nastúpiť, bolo hlavnou príčinou intervencie - operácie Dunaj - najväčšej vojenskej akcie v Európe od druhej svetovej vojny.

 

Československý rok 1968 svojím negatívnym vyústením preukázal aj istú pozitívnu službu - dôkaz o nereformovateľnosti socializmu sovietskeho typu. Zrážka Pražskej jari s Kremľom priniesla svetu rozhodujúce poznanie - zvnútra sa komunizmus reformovať nedá. Socializmus v Československu nebol v žiadnom prípade ohrozený, systém proste nedovoľoval zmenu. Augustová invázia vojsk Varšavskej zmluvy tak v plnej nahote odhalila jeho ideologickú prázdnotu.

Odpoveď na otázku, či Dubčekov pokus o socializmus „s ľudskou tvárou" mohol byť úspešný v období bipolárne rozdeleného sveta, je jednoduchá. Nemohol. V tom čase neexistovala vo svete sila, schopná Sovietskemu zväzu diktovať, ako má vo svojom bloku postupovať. K invázii by zrejme nedošlo, ak by Sovieti nemali istotu, že sa Československo nepostaví na odpor, že Spojené štáty nezasiahnu a ak by reformátori mali situáciu pod kontrolou.

 

Dubček tvrdil, že „socializmus a ani nijaký iný moderný spoločenský systém nemôže existovať bez demokracie. To bola orientácia, ktorú sme sa pokúšali uplatniť v roku 1968. Ale keďže nám brutálne zabránili uskutočňovať naše plány, vedel som, že agónia sovietskeho systému sa bude ďalej iba prehlbovať a urýchľovať".

Gorbačov a jeho kolegovia vedeli, že sovietsky reformný proces, označovaný za perestrojku, má mnoho spoločného s niektorými formami Pražskej jari. Na otázku, či československá jar a august 1968 boli pre neho lekciou pre budúcnosť, keď sa stal sovietskym lídrom, odpovedal: „Nepochybne. Aj pod ich vplyvom som našiel odvahu a silu odštartovať zásadné zmeny". Gorbačovovo vedenie oznámilo oficiálne prehodnotenie rozhodnutia z roku 1968. Potvrdilo, že táto „slávna misia na záchranu socializmu" v Československu bola klamstvom. Zabrzdilo progresívne procesy nielen v Československu, ale aj v samotnom Sovietskom zväze a ostatných socialistických krajinách. Člen Najvyššieho sovietu D. Granin podal ďalšie vyjadrenie: „Dubčekova Pražská jar bola prvou perestrojkou v socialistických krajinách a my sme túto perestrojku rozdrvili a pošpinili". Veľavravný je aj výrok nositeľa Nobelovej ceny za mier Sacharova: „Som presvedčený, že dúšok slobody, ktorého sa Česi a Slováci nadýchli, keď na ich čele bol Alexander Dubček, sa stal prológom terajších nekrvavých revolúcií vo východnej Európe i samotnom Československu". W. Brandt k tomu dodal: „Európa by mohla byť oveľa ďalej, keby bolo Alexandrovi Dubčekovi umožnené po roku 1968 pokračovať v jeho politike". Denník El Pais to výstižne vyjadril slovami: „Dubček odišiel z tohto sveta s istotou, že história mu dala za pravdu". A čo na to všetko povedal samotný protagonista? „Som rád, že sme sa dneška dožili, ale ešte radšej, že sa toho dožili oni".

 

PS: Aj napriek tomu, že Dubček a jeho spolupracovníci predbehli dobu, „Pražská jar zostáva jedným zo základných historických pilierov, na ktorých môže stáť aj dnešná náročnejšia stavba našej demokratickej spoločnosti". Berme 21. august 1968 ako ponuku k tomu, aby sme slobodu a demokraciu zaradili tam, kam patria: na absolútny vrchol rebríčka hodnôt. Zmysel a cieľ politického snaženia - aby svet občianskych, sociálnych a politických pomerov mal ľudskú tvar, zostáva ako inšpirujúca a zatiaľ nedokončená výzva aj pre súčasnosť.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Rezník z TASR by bol v RTVS pre poslancov schodnejší než Mika

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

KULTÚRA

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.


Už ste čítali?